Samospráva rytierskych rádov

Východná pravoslávna cirkev nemá mníšsky rád, ktorý by sa konkrétne nazýval „Rád svätého Bazila“. Hoci všetci pravoslávni mnísi dodržiavajú Regulu svätého Bazila Veľkého, neoznačujú sa ako „baziliáni“. Termín „bazilián“ sa používa predovšetkým v kontexte gréckokatolíckeho mníšstva, konkrétne sa vzťahuje na baziliánsky rád svätého Jozafáta zo 16. storočia (Polsko-litovské spoločenstvo), ktorý je mníšskym rádom pápežského práva v rámci východných katolíckych cirkví.

“V roku 1142 laickí bratia, ktorí nasledovali Regulu svätého Bazila (východní pravoslávni) a venovali svoje životy tým, ktorí trpeli malomocenstvom, boli dekrétom a ústavou jeruzalemského kráľa Fulka ustanovení za rytierov Rádu svätého Lazara.”

Rytiersky slúžiaci rád je samosprávny autonómny subjekt, ktorý môže, ale nemusí mať svoj vlastný územný celok, a riadi sa vlastnými zákonmi, nariadeniami a predpismi tak, ako to platí aj pre náboženské spoločnosti. To je dôvod, prečo štát nemôže a nesmie registrovať žiadny historický rád. Štát môže registrovať iba združenie členov rádu, alebo dcérsku organizáciu rádu, a aj to len preto, že tieto subjekty disponujú s finančnými zdrojmi, ktoré podliehajú daňovým zákonom a predpisom štátu.

Rytiersky slúžiaci rád je najvyššou formou samosprávy. Má vojenský charakter, poskytuje zdravotné a vzdelávacie služby verejnosti, a zároveň je aj náboženskou spoločnosťou. Jednotlivé jurisdikcie sa do dnes nazývajú: veľkoprioráty, prioráty, komendy a preceptória.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo v dnešnej dobe dochádza v rytierskych slúžiacich rádoch ku sporom, rozkolom a schizmam je, že sa stále nájde hŕstka ľudí, ktorí vnímajú rád ako 1000-ročnú „licenciu“ mocenskej a potenciálne ovplyvňujúcej samosprávy, ktorá sa dá podľa ich predstáv použiť pre ich vlastné účely. Bohužiaľ, história nám potvrdzuje, že tieto nekalé anomálie nie sú výnimočné iba v dnešnej dobe. V prípade Maltézskych rytierov po tom, čo ich rád stratil ostrov Malta v prospech Napoleona, pápež ich odsunul bokom, a preto v roku 1799 rád našiel útočiste u ruského cára Pavla I., ktorý sa taktiež stal ich veľmajstrom. V roku 1801 nemeckí rytieri Maltézskeho rádu v noci brutálne zavraždili cára Pavla I. v jeho spálni. Dôvod? Skupina vrahov proponovala spojenie s Vatikánom. Dnes sa obhajcovia Vatikánu a rádu maltézskych rytierov snažia vymazať túto zákernú historickú udalosť.

Rád svätého Lazara sa stal vojenským rytierskym slúžiacim rádom na základe dekrétu a ústavy kráľa Fulka Jeruzalemského v roku 1142. Odvtedy rád je autonómnou samosprávou, ktorá taktiež slúžila Jeruzalemskému kráľovstvu nielen ako súčasť systému verejného zdravotníctva v Jeruzalemskom kráľovstve, ale aj ako milícia a špeciálne ozbrojené jazdecké jednotky kráľovských vojenských expedičných síl. Sila každého rytierskeho rádu spočíva v jeho ústave a neprerušenej existencii od jeho vzniku.

Moderný koncept podľa slovenských zákonov

Samospráva je spôsob riadenia určitého celku, keď daný subjekt aspoň o niektorých svojich záležitostiach rozhoduje sám autonómnym spôsobom, teda „spravuje sa sám“. Opakom samosprávy je výkon správy (rozhodovanie o určitých záležitostiach) iným, vonkajším subjektom. Výhodou samosprávy je, že je bližšie ku spravovanému subjektu než vonkajšie a centrálne riadenie, a preto by mala byť pri zabezpečovaní lokálnych či záujmovo vymedzených záležitostí efektívnejšia a lacnejšia.

Územná samospráva

Územná samospráva je priestorovo vymedzený funkčný celok, ktorý má právo sám rozhodovať o svojich záležitostiach. Príkladom územnej samosprávy na Slovensku sú obce, ako základné územné samosprávne celky. Ich právo na samosprávu je zakotvené v Ústave a podrobnejšie vymedzené najmä v zákone o obciach. Samosprávne celky vytvárajú vlastné orgány, ktorých prostredníctvom je výkon samosprávy uskutočňovaný. Ústava v hlave č. 4 taktiež stanovuje, že územnú samosprávu na Slovensku tvorí obec a vyšší územný celok.

Forma rozsiahlej samosprávy, keď štát poskytuje určitým územiam široké právo na samostatné rozhodovanie o vlastných záležitostiach vrátane legislatívnych kompetencií, sa označuje ako autonómia. Rôzne široká forma autonómie býva štandardne poskytovaná vyšším územne správnym celkom v rámci rôznych federácií.

Záujmová samospráva

Právo na samostatné rozhodovanie o vlastných záležitostiach môže byť zverené i subjektom, ktoré spája určitý spoločný záujem. V takomto prípade ide o záujmovú či profesnú samosprávu. Príkladom môžu byť Slovenská advokátska komora, Notárska komora, Lekárska komora,… Za záujmovú samosprávu možno považovať i školskú samosprávu, ktorej prostredníctvom sa na riadení školy podieľajú žiaci a ich rodičia. Existencia záujmovej samosprávy je na Slovensku garantovaná Ústavou SR, v ktorej je právo slobodne sa združovať zaručené. Občania do nich vstupujú dobrovoľne. Tvoria súčasť občianskej spoločnosti a predstavujú významný prvok občianskej participácie na riadení štátu.

Cirkevná samospráva

Referencia: Ústavy a zákony kresťanských cirkví.