HISTÓRIA

ÚSTAVNÉ KARPATSKÉ VEĽKOPRIORSTVO

Rád svätého Lazara z Jeruzalema

KRIŽIACKE RÁDY A VEK KRESŤANSKÉHO RYTIERSTVA V EURÓPE

Väčšina ľudí spája Križiacke rytierske rády so stredovekou európskou inštitúciou rytierstva, najmä s „rytierskym kódexom“. Lenže križiacke rády boli o niečom totálne inom. Križiacki rytieri boli šľachtici a králi, ktorí reágovali na výzvu pápeža, aby oslobodili Jeruzalem spod islamskej nadvlády, poskytovali bezpečnosť a podporu pútnikom na ceste do Svätej zeme, zakladali nemocnice a nasledovne znovu bránili Jeruzalem pred návratom islamu.

Kresťanskí učitelia stredovekej literatúry nám taktiež hovoria, že ideály európskeho rytierstva sa väčšinou vzťahujú na literatúru týkajúcu sa legendárnych spoločníkov Karola Veľkého a jeho ozbrojencov, palatínov, a popularizovanej legendy o kráľovi Artušovi a jeho rytieroch okrúhleho stola. Faktom je, že tieto udalosti sa odohrali stovky rokov pred jedenástym storočím a boli nepresne predstavované verejnosti až do začiatku 19. storočia. Dnes s istotou vieme, že dávno pred jedenástym storočím existovali po celej Európe dedičné rytierske spolky a tie sa odlišovali od križiackych rádou tak, že vo väčšine prípadov križiaci bojovali v mene cirkvi na nekresťanských územiach.

Veľká Británia si dodnes zachovala svoj dedičný systém rytierskeho stavu, a spolu s Rádom svätého Jána z Jeruzalemu je na zozname mnoho iných rytierskych inštitúcií. Svätá rímska ríša mala prestížny dedičný Rád Zlatej ostrohy. Španielsko má Rád Santiaga založený v 12. storočí s komendami v Portugalsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku a Palestíne. Španielska Kastília má Rád Calatrava z roku 1164, Rád Montesa a Rád svätého Jakuba s mečom z roku 1170. Portugalsko má Vojenský Rád Krista z roku 1319 a Vojenský Rád svätého Sebastiána (RádTroch šípov) – z roku 1571.

Uhorsko (Sedmohradsky Székely) už od 8. storočia do dnešného dňa majú dedičov rytierskeho stavu “Primipilus”, a Horné Uhorsko (Slovensko) má šľachtické rodiny pochádzajúce z dedičného rytierskeho stavu “Vitéz” už od 15. storočia. „Vitézi Rend“ bol obnovený maďarským regentom Miklósom Horthym v roku 1921. Rád svätého Lazara bol v Maďarsku ustanovený počas vládnutia Ondreja II., uhorského kráľa -známeho ako Ondrej Jeruzalemsky.

Taktiež existujú rády a náboženské spoločnosti, ktoré sú pridružené ku rímskokatolíckej a ku ortodoxným kresťanským cirkvám. Vatikán má Rád Božieho hrobu z Jeruzalemu, Rád nemeckých rytierov a Zvrchovaný maltézsky rád. Príslušnosť rádov k ortodoxným kresťanským štátom má Rád Vykupiteľa (Grécko). Gruzínsko má Rád Gruzínskeho orla z roku 1184 a počas 4. až 5. storočia arménski špitálnici – mnísi vykonávali svoju špitálnu prácu na Blízkom východe a severnej Afrike a v roku 1143 vydláždili cestu svojim katolíckym a byzantským bratom, aby sa stali rytiermi Rádu svätého Lazara z Jeruzalemu.

Aj nekresťanské štáty, ako napríklad Japonsko má samurajov (侍) – dedičnú vojenskú rytiersku šľachtu a dôstojnícku kastu stredovekého a ranného moderného Japonska od konca 12. storočia až do ich zrušenia v 70. rokoch 19. storočia počas éry Meidži. Egypt má dodnes šľachtickú kastu Muslimských Emirov a ich stavovský Kráľovský rád egyptskej koruny je uznávaný islamskym svetom.

Som názoru, že po poznaní týchto skutočností, by mal každý zdravo rozmýšľajúci človek pochopiť, prečo musia križiacke rytierske rády zachovať najmenej dve odlišné kategórie členstva v ich radoch, a taktiež prečo členovia šľachtickej kategórie “Spravodlivosti” (Justice) musia niesť zodpovednosť za ich pokračovanie. Opak už nie je križiacky rytiersky rád.

Postupom času sa význam rytierskych rádov v Európe spresnil, aby sa zdôraznili všeobecnejšie sociálne a morálne cnosti. Rytiersky kódex v znení neskorého stredoveku bol morálnym systémom, ktorý spájal étos (charakter) rytiera, rytiersku zbožnosť a dvorné spôsoby, pričom všetky tieto kombinácie vytvorili pojem cti.

Dnes nemusí byť človek šľachtic alebo rytier, aby sa usiloval o vznešené a čestné cnosti. Na druhej strane, križiacke rytierske rády poskytujú historickú väzbu na ich pôvod a ich účely, a ešte aj dnes majú odlišné poslanie než dnešné charitatívne spolky. Križiacky rád je celoživotná cesta cnosti, nezáležiac na spoločenskom postavení individuálneho člena.

Svet politického okultizmu vs. cesty spravodlivosti k ctihodným cieľom.

Myslíme si, že každým dňom sa “ako individuály zlepšujeme” a stávame sa lepšími vo vedomostiach a technológiách, pretože podľa nášho zmýšľania prichádzame z primitívnejšej minulosti, ale v skutočnosti odbočujeme a vzdiaľujeme sa od toho, čím sme boli už pred tisíckami rokov. Som toho názoru, že naša interpretácia našich dejín sa výrazne zmenila, a v dôsledku toho vlastne nepoznáme skutočnú históriu ľudstva na tejto zemi. Náš osobný život, náš profesionálny život, náš voľný čas a naša spoločnosť odzrkadľujú tento deficit v našom zmýšľaní a rozhodovaní, a z tohoto dôvodu náš vlastný život nás smeruje k jednej veľkej čiernej diere.

Dnes je väčšina západného sveta skôr v štádiu „devolúcie“ než evolúcie. Sme v štádiu, keď môžeme byť ľahko manipulovateľní v presvedčení, že 2 + 1 = 5, že čierna farba je biela a biela je žltá, a že to, čo čítame v novinách, počujeme v rádiu a vidíme v televízii, je „skutočná pravda“. Stratili sme schopnosť rozpoznať rozdiely. Je smutné, že aj keď nás niekto nasmeruje správnym smerom, ignorujeme radu a pokračujeme v starých koľajách. To je hlavný dôvod, prečo väčšina ľudí sotva napreduje. S istou mierou presnosti môžeme povedať, že je to preto, že kráčame po klzkej ceste bez vhodnej obuvi a primeraných znalostí. Logika nám hovorí, že musíme myslieť na naše naučené správanie a nielen na inštinktívne správanie (reakcie). Toto je základný problém, ktorému dnešný človek a dnešná spoločnosť čelia. Vieme, že náš mozog by mal byť schopný úplne ovládať naše inštinktívne správanie, no vo väčšine prípadov to tak nie je.

Inštinktívne správanie a naučené správanie sú dva typy správania s kľúčovým rozdielom, ktorý možno ľahko vysvetliť. Inštinkt, tiež známy ako vrodené správanie, je činnosť, ktorá reaguje okamžite na akciu/udalosť. Naopak, naučené správanie je činnosť, ktorú sa človek učí pozorovaním, vzdelávaním alebo skúsenosťami. Toto je kľúčový rozdiel medzi inštinktom a naučeným správaním. Vrodené a naučené správanie možno vidieť u ľudí aj u zvierat.

Všetci vieme, že brať úplatok je nesprávne, kradnúť je nesprávne, klamať je nesprávne. Každý človek to dobre pozná, ale toto pochopenie samo o sebe nemôže zmeniť naše správanie. Aj keď sa toto pochopenie zaznamená do nášho mozgu, ale keď príde čas konať, je to náš inštinktívny mozog, ktorý koná sám. Takže nepočúva naše vedomosti. Je nezávislý, a v dôsledku toho konáme nesprávne.

Postupne, v ďalekej budúcnosti evolúciou sa naučíme ovládať náš inteligentný mozog spolu s inštinktívnym mozgom natoľko, že jedného dňa začneme stále robiť iba správne rozhodnutia. A to, čo chápeme ako nesprávne už nikdy neurobíme. Bohužiaľ tento vývoj môže trvať niekoľko miliónov rokov. Proces evolúcie je tak pomalý, že trvalo 1,9 milióna rokov, kým sa z mozgu Homo Erectus vyvinul náš mozog – Homo Sapiens. Jeden vedecký názor je, že ak nebudeme robiť nič, a budeme iba čakať na zmenu, možno v priebehu budúceho milióna rokov sa samotní ľudia stanú podobnými Bohom. A neurobia nikdy nič zlé. Určite to bude dobré miesto na život pre tých, ktorí prídu po nás o milión rokov. Avšak ani jeden z nás nemôže tak dlho čakať.

Druhá možnosť je, že sa sústredíme na zvládnutie našej minulosti a využijeme jej múdrosť. Je to niečo ako jazdec na koni, ktorý je bez akejkoľvek uzdy a musí trénovať koňa, aby robil to, čo jazdec chce a nie, aby kôň robil, čo on sám chce. Ale ak jazdec má opraty a používa strmene, môže koňa naučiť reagovať na jeho príkaz oveľa rýchlejším tempom. Takže poznanie našej minulosti, skutočnej histórie, nám môže poskytnúť „opraty a strmene“ nášho inteligentného mozgu, pomocou ktorého môžeme do značnej miery ovládať svoj inštinktívny mozog. Prečo? Pretože poznáme rôzne historické možné výstupy z rôznych historických udalostí a výziev aké skutočne boli, a aký bol ich skutočný zmysel a cieľ. A toto sú cenné vedomosti, ktoré sú potrebné na to, aby náš inteligentný mozog premohol inštinktívny mozog pri každom rozhodovaní.

Domienky vs. Realita

Mnoho ľudí je fascinovaných rôznymi rytierskymi rádmi. Žiaľ, väčšina nevie, o čom tieto inštitúcie sú. Mnohí vidia len čaro obradov, uniformy, vyznamenania a rôzne romantizované výklady. Toto je len jeden z dôvodov, prečo ešte aj dnes existujú spolky, ktoré sa prezentujú ako bonitné rytierske rády, aj napriek tomu, že nimi nie sú. Človek stále mal, a ešte aj dodnes má potrebu cítiť a chcieť robiť niečo ctihodné. Lenže, falošné spolky nie sú riešením, pretože oni samotné sú už od svojho vzniku založené na klamstve.

Vieme, že ak vlastníme „uzemnené lietadlo“ – bez motora, naše lietadlo nikdy nepoletí. A keďže lietadlo je stvorené na to, aby lietalo, a naše „uzemnené lietadlo“ nelieta, môže byť použité iba ako filmová rekvizita, alebo použité ako priestor na skladovanie zemiakov. Možno ako holubník pre holuby, ale počas vojny sa môže stať vážnou hrozbou pre našu bezpečnosť, pretože toto „uzemnené lietadlo“ pravdepodobne priláka nepriateľskú paľbu zo všetkých strán. Je to tak so všetkými legitímnymi rytierskymi rádmi vs. samozvanými “rádmi”, najmä “moderným Rádom svätého Lazara – MHOSLJ”. Pýtam sa, ak organizácia je „prázdna škrupina“, ale „maskuje sa za legitímny rytiersky rád“, pokúšali by ste si nájsť spôsob, ako sa k takejto organizácii pripojiť? Pravdivú odpoveď na túto otázku poznáte len vy.

To, čo zlomilo ťave chrbát!

Jedným z dôležitých signálov, že s Vojenským a špitálskym rádom svätého Lazara Jeruzalemského (MHOSLJ) nebolo niečo v poriadku, bolo založenie entity International Hospitaller Foundation v roku 1991. Nasledovne MHOSLJ vyzval svoje afiliatky, aby zabezpečili svoj právny štatút v krajinách, v ktorých pôsobia a uzavreli memorandum o pridružení z organizaciou “International Hospitaller Foundation”, zaregistrovanou na registračnom úrade firiem v Spojenom kráľovstve (UK) 20. decembra 1991. Polopalisticky to znamená, že “dohoda o spolupráci” je jediný dokument, ktorý zbližuje rôzne národné jurisdikcie s materskou firmou MHOSLJ. Takže: Každá „národná jurisdikcia MHOSLJ“, vrátane Slovenska, je samostatným právnym subjektom a nemá nič spoločné s historickým Rádom svätého Lazara z Jeruzalema.

Dnes „Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského“ (Military and Hospitaller Order of Saint Lazarus (MHOSLJ) tvrdí, že bol ustanovený v roku 1910, a pôsobí v niekoľkých krajinách sveta, včítane Slovenska. Fakt je ten, MHOSLJ je súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (Ltd./s.r.o.) taktiež registrovaná v registri obchodných spoločností Spojeného kráľovstva dňa 9. marca 2005 pod Reg. č. 5387048. Stalo sa tak počas schizmy v rokoch 2004 – 2008, a zakladajúci prezident firmy MHOSLJ bol “Francisco de Borbon y Escany, Savilsky vojvoda. Dnes na čele MHOSLJ je jeho syn Francisco de Borbon Gróf von Hardenberg.

Ako ďalší bod úrazu, v roku 2008 vedenie MHOSLJ publikovalo svoju novú ústavu a organizačnú štruktúru. Po preštudovaní tejto dokumentácie Karpatská Veľkopriora Rádu svätého Lazara z Jeruzalema so susediacimi jurisdikciami, deklarovala svoj opozičný postoj a odstúpila od akýchkoľvek vzťahov s MHOSLJ.

Krátko na to, v roku 2008, Gregory III Laham Patriarch of Antioch and All the East, of Alexandria and Jerusalem Melkite Greek Catholic Church z tých istých a ďalších dôvodov, oficiálne stiahol svoju duchovnú ochranu Vojenskému a špitálskemu Rádu svätého Lazara Jeruzalemského. Citujeme: (ENG) “…, he served as the Spiritual Protector of the United Obediences (formerly the Paris and Malta Obediences until 2008) of the Order of Saint Lazarus.” [(SVK) “…, pôsobil ako duchovný ochranca Zjednotených obédiencií (predtým Parížskej a Maltskej obédiencie do roku 2008) Rádu svätého Lazara.”]

Aj napriek tomu, ešte aj dnes na svojej webovej platforme MHOSLJ falošne prezentuje, že dnešný Patriarch His Beatitude Youssef Absije je Duchovným ochrancom ich firmy s vedomím, že v skutočnosti to tak nie je. Na Patriarchovej informačnej stránke a wikipédii nenájdete žiadny dôkaz, že by Patriarch bol akokoľvek prepojený na MHOSLJ. Ak v sekcii “External links” kliknete na položku “Spiritual Protector of the Order of Saint Lazarus”, dostanete sa na prázdnu stránku MHOSLJ s citátom: “Page not found – The requested page could not be found”.

Záver

Zakladateľmi križiackych rádov boli šľachtici, ktorí sa vzdali svojho majetku a pridali sa ku križiackym výpravam. V prípade Rádu svätého Lazara bratia lazaristi založili hospice pre malomocných, aby im pomáhali v núdzi, bez ohľadu na riziko nákazy. Už len z tohto dôvodu, ak nie z iného, musíme tieto šľachtické tradície zachovať. Je to skutočná pocta našim predkom – ktorí boli zakladateľmi našich stredovekých rytierskych dejín. Je to naše historické dedičné bohatstvo.

Veľa dobromyseľných a dôveryhodných ľudí môže slúžiť v rôznych programoch Rádu bez toho, aby mali šľachtický pôvod a môžu byť za svoju službu s úctou verejne ocenení.

PREKLAD: Karpatské veľkopriorstvo je alianciou jurisdikcií Rádu svätého Lazara z Jeruzalemu, ktoré sa nachádzajú v Karpatskej kotline alebo s ňou susediacimi krajinami, alebo tie krajiny, ktoré v minulosti boli historickou súčasťou Uhorského kráľovstva alebo Rakúsko-Uhorska. Jej predstavitelia sa odpojili od Maltskej vetvy MHOSLJ vedenou H.R.H. Francisco de Paula de Burbon y de Escasany a po roku 2004 pod vedením Chev. R.S. Attarda, [GCLJ-J a ChLJ]. Nakoniec sa po roku 2006 vrátili do hlavného prúdu a počas generálnej kapituly Vojenského a špitálneho rádu svätého Lazara z Jeruzalemu (MHOSLJ), ktorá sa konala v meste Manchester v Anglicku v septembri 2008, zaujali stanovisko, že „Celé členstvo Slovenskej komendy podporuje proces znovuzjednotenia a voľbu nového veľmajstra s podmienkou, že nebudú podporovať rozvoj rádu na novú organizáciu, ktorá bude bez historického mandátu rádu, tradičnej organizačnej štruktúry, rytierskych a šľachtických cností a kresťanskej viery”. Po zverejnení novej ústavy Malta – Paris United – MHOSLJ však Slovenská komenda na čele s Jeho Excelenciou Ctihodným plukovníkom Andrewom T. Adamom von Rhedey GCLJ-J, KStJ-J vyhlásila, že „v žiadnom prípade“ nemôže podporiť navrhovanú [novú] ústavu a spolu s pridruženou organizáciou Medzinárodnou organizáciou zeleného kríža [IGCO] ukončila všetky vzťahy so Spojeným vojenským a Špitálnym rádom svätého Lazara z Jeruzalemu [MHOSLJ] veriac, že nová ústava Spojeného rádu premenila rád na ďalšiu občiansku organizáciu paralelnú s Lions Club, Rotary Club, atď., namiesto toho, aby zachovala svoju tradičnú štruktúru služby kresťanského rytierstva.

Časová os od zrodu Rádu svätého Lazara z Jeruzalema