COMMANDERY OF SLOVAKIA – SLOVENSKÁ KOMENDA

Rád svätého Lazara z Jeruzalema

(OSLJ)

BRATSTVO SVÄTÉHO LAZARA Z JERUZALEMA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

ÚVOD

V roku 1984 počas stretnutia autonómnych jurisdikcií Rádu svätého Lazara vo Washingtone D.C., USA, sa rokovalo o nevyhnutných reformách v ráde a prípadne aj o podmienkach potenciálneho zjednotenia. Na návrh niekoľkych najvyššich výkonných členov rádu, Jeho Eminencie rímsko katolíckeho kardinála Silvio Oddi a H.B. Maximos V. Hakim patriarchu Antiochu, celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi, podporili zriadenie slovenskej jurisdikcie Rádu svätého Lazara z Jeruzalema v exile. Administratívnym centrom pre slovenskú jurisdikciu sa stala Dedičná komenda Najsvätejšej Trojice Rádu svätého Lazara z Jeruzalema v mestečku Pictou, Nové Škótsko, Kanada pod dohľadom kapitána Richarda Patrika Minga Sweeney z Bolger‘s Park, GCLJ, OL (Officer of the Order of the Principality of Lippe), priameho potomka starého írsko – škotského klanu Niall / MacNeil (29. október 1922 – 11. november 2015), bývaleho dôstojníka kanadského Kráľovského Námorníctva a zaslúžilého veterána druhej svetovej vojny. Pozri: História Rádu svätého Lazara z Jeruzalema.

Dňa 12. júna 1991 prvykrát po páde Rakúsko-uhorskej monarchie vznikla v Slovenskej republike prvá organizácia Rádu svätého Lazara z Jeruzalema vo forme charitatívneho združenia pod názvom Hospitaller Service Sväteho Lazara. Predstaviteľkou organizácie na Slovensku je Jana Turcsányi DLJ-J, DMLJ (Turcsányi von Turcsány, rod Divék).

V rokoch 1993 – 1994 získali prvé skupiny IGCO zo Slovenska a Poľska Inštruktorskú certifikáciu od ”St. John Ambulance” v Kanade, ktorá je dcérskou organizáciou kráľovského rádu svätého Jána z Jeruzalema, ktorého je plk. Andrew T. Adam von Rhedey členom.

V roku 1994 sa rozbehla na Slovensku celoštátna iniciatíva, ktorá v priebehu siedmich rokov poskytla školenia prvej pomoci a programy kriminálnej prevencie viac ako 420 000 mladým jednotlivcom.

Dňa 9. septembra 2000, Ministerstvo vnútra SR udelilo Rádu svätého Lazára na Slovensku podľa: § 5 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o podmienkach činnosti organizácie s medzinárodným prvkom a § 32 v spojení s § 46 o správnom konaní a so súhlasom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky podľa: § 3 ods. 1 zákona č. 116/1985 o podmienkach činnosti organizácie… Potvrdenie, že Medzinárodná organizácia zeleného kríža – International Green Cross Organization, je oprávnená… -založiť pobočku a vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky ako organizácia s medzinárodným prvkom,… Potvrdenie bolo vydané p. Jane Turcsányi zastupujúcej jej manžela plk. Andrew T. Adam von Rhedey, ktorý v tom čase okrem Kanady pôsobil aj v Južnej a Strednej Amerike.

Schizma 2004 – 2008

V roku 2008 opát Dom Klaus Dieter Schlapps-Pogány OPR, EGCLJ-J sa stal hlavným duchovným Karpatského veľkopriorátu Rádu svätého Lazara z Jeruzalema a direktor humanitárnych záležitostí pre Afriku. Opát Dom Klaus Dieter Schlapp-Pogány bol generálnym opátom Rádu Port Royal, Opátstvo sv. Severina v Kaufbeurene, Bavorsko, ktoré je súčasťou Starokatolíckej cirkvi v Nemecku. Dom Klaus nás navždy opustil v nedeľu 20. januára 2013. Jeho želanie bolo splnené, bol pochovaný s najvyššími poctami na hlavnom cintoríne v Abaújvári.

Od roku 2008 Dipl.-Kfm. Armin Ziegler KCLJ-J, KGEG je jedným z najdôležitejších členov Karpatského Veľkopriorátu. Bez jeho finančnej podpory projektu Abaújvár a rozvoju Veľkopriorátu by sa nebol proces realizoval. Aj počas hospodárskej krízy spôsobenej COVID-19 zostal verným a oddaným podporovateľom Karpatského Veľkopriorátu Rádu svätého Lazara z Jeruzalema. Ako člen Najvyššej rady je zodpovedný za dohľad nad finančnými záležitosťami týkajúcimi sa správy majetku. Viď:

Od roku 1990 Karpatský Veľkopriorát má mnoho výnimočných a verných podporovateľov a priaznivcov. Spomeňme aspoň niektorých: Mgr. Jozef Belický CLJ, primátor mesta Šaľa; Ing. Milan Gejdoš CMLJ, bývalý náčelník Mestskej polície v Liptovskom Mikuláši a vedúci programu Prvej pomoci IGCO; Dušan Halahija, BMLJ, bývalý zástupca náčelník Mestskej polície v Liptovskom Mikuláši; Ing. František Slabý – bývalý náčelník Mestskej polície v Čadci – ktorý v priebehu 35 rokov venoval veľkú časť svojej energie podpore programov kriminálnej prevencie mládeže; bývalý náčelník Mestskej polície v Skalici Ferdinad Tokoš CMLJ, bývalý zástupca náčelníka Ján Komjathy CMLJ z Mestskej polície Šala; bývalý náčelník Pavol Olšiak SMLJ – Mestská polícia vo Fiľakove; bývalý náčelník Milan Vasiliak GMLJ (+2024) Mestská polícia v Senici; Ing. Anton Pišta CMLJ, bývalý náčelník Mestskej polície v Prievidzi, bývalý náčelník Mestskej polície vo Zvolene Igor Kluka (+ 3.októbra 2020) a mnoho ďalších vrátane stoviek mladých dobrovoľníkov a podporovateľov IGCO programov z celého Slovenska.

Brigádny generál Ronald S. Mangum, GCLJ(J) – Ret. US Army Special Forces bol najvýznamnejší vojenský poradca v programe Phoenix. Jeho angažovanosť ostáva neoceniteľná.

Budúcnosť IGCO

Do dnešného dňa je cieľom rádu poskytovať podporu zdravotníckym zariadeniam, a to najmä tým, ktoré poskytujú liečbu a starostlivosť malomocným, ako aj podporu a obranu kresťanskej viery a zásad kresťanského rytierstva.

  • Rád svätého Lazara z Jeruzalema je otvorený pre mužov a ženy všetkých kresťanských denominácií a pôsobí ako Bratský slúžiaci rytiersky rád (Confraternal knightly order).
  • Výkonnú (štatutárnu) zložku Rádu tvoria Rytieri Spravodlivosti (Justice) a Rytieri a Dámy v kategórii Cti (Obedience).
  • Rytieri a dámy Magistrálnej milosti (Magistral Grace) môžu slúžiť v administratívnych funkciách Rádu.
  • Jurisdikcie sú decentralizovanou komunitou, ktorá koná koordinovaným spôsobom pod dohľadom veľkopriora.

Právna ochrana OSLJ je garantovaná slobodou združovania, zakotvenou v článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach; medzinárodného práva – vrátane článkov 20 a 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článku 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; oddiel 2 Kanadskej charty práv a slobôd; a Listina práv Spojených štátov amerických a Ústavy SR.

Cardinal Silvio Angelo Pio Oddi

(14. november 1910 – 29. jún 2001)

Maximos V Hakim

Patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema
Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi

Prof. Michal Lacko SJ

Rád jezuitov (SJ)

* 19. januára 1920, Krásna nad Hornádom, dnes súčasť Košíc – † 21. marca 1982, Rím, pochovaný v Košiciach

Celoživotný rodinný priateľ a môj mentor počas môjho pobytu v Ríme

Po gymnaziálnych štúdiách v Košiciach (1930-1938) vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát a filozofické štúdiá absolvoval v Záhrebe (1938-1942), dva roky bol magistrom v Ružomberku. V r. 1945 odišiel na teologické štúdiá do Ríma; štyri roky študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite a na Filozofickej fakulte rímskej univerzity La Sapienza. V rokoch 1950-1954 absolvoval vyššie štúdiá na Pápežskom východnom inštitúte (PIO), 6. mája 1948 prijal v Pápežskom kolégiu Russicum kňazskú vysviacku v byzantskom obrade.

Tretiu probáciu si vykonal v Belgicku na Inštitúte sv. Róberta Bellarmina vo Wempione. V r. 1949 sa znovu vrátil do Ríma a študoval dejiny východnej cirkvi, dva roky pokračoval v štúdiu dejín všeobecnej Cirkvi a 8. júla 1953 obhájil doktorskú prácu na univerzite La Sapienza s názvom Pápeži a Veľká Morava v 9. storočí vo svetle dokumentov pápežskej kúrie, 25. februára 1955 obhájil doktorát na Gregoriánskej univerzite v Ríme na základe dizertačnej práce Užhorodská únia karpatských Ruténov s katolíckou Cirkvou. V r. 1955 začal prednášať na Pápežskom východnom inštitúte a stal sa profesorom balkánskych cirkevných dejín. Prednášal i na Pápežskej gregoriánskej univerzite, na Pápežskom inštitúte pre formáciu rehoľných sestier Regina Mundi v Ríme, na Teologickej fakulte Marianum v Ríme. Hosťoval v Cagliari na Sardínii, na univerzite v San Franciscu, v Centre Jána XXIII. v New Yorku a na univerzite v Cambridgei. Posledné rehoľné sľuby zložil 15. augusta 1955.

Pracoval vo vedeckej, pedagogickej a národno-kultúrnej oblasti. Pre slovenských jezuitov v cudzine vydával periodikum Nuntia dispersorum viceprovinciae Slovakiae, spolu vyšlo 38 čísel. Keď v Kanade prestal vychádzať gréckokatolícky časopis Mária, vydával Gréckokatolícky obežník, v ktorom informoval o dianí v Cirkvi, najmä o východných otázkach, spolu vyšlo devätnásť čísel. Vo vedeckých kruhoch má veľkú hodnotu séria zborníkov Slovak Studies (Slovenské štúdie). Išlo o cudzojazyčné zborníky, v ktorých publikoval štúdie slovenských autorov, zredigoval devätnásť ročníkov. Vychádzali práve vďaka jeho neúnavnej aktivite na tomto poli, ale aj vďaka jeho starostlivosti o finančné zabezpečenie tlače. Skoro v každom zborníku mal aspoň jednu štúdiu. Napísal niekoľko kníh: Sv. Cyril a Metod (1963, aj v anglickej a talianskej verzii), Unio Užhorodensis Ruthenorum Carpaticorum cum Ecclesia Catholica (Užhorodská únia, v latinskej aj v anglickej verzii, 1955, skrátené aj po slovensky a nemecky), Synodus episcoporum ritus byzantini Catholicorum ex antiqua Hungaria Vindobonae a. 1773 celebrata (Synoda gréckokatolíckych biskupov z niekdajšieho Uhorska konaná vo Viedni v roku 1773, 1975), The Popes and Great Moravia in the Light of Roman Documents (Pápeži a Veľká Morava vo svetle rímskych dokumentov, 1972) a pápežskú úradnú publikáciu o východných cirkvách Oriente Cattolico. Cenni storici e statistiche (Katolícky Východ. Historický a štatistický prehľad, 1962). Zostavil dva zväzky Slovak Bibliography Abroad I-II (Slovenská bibliografia v zahraničí, 1967, 1977). Je autorom viacerých vedeckých prác, mnohých populárnych článkov, encyklopedických hesiel a recenzií. Okrem toho redakčne pripravil do tlače viaceré knižné publikácie. Bol osobnosťou, ktorú dobre poznali pápeži Ján XXIII., Pavol VI. i Ján Pavol II. Pracoval aj v Kongregácii pre východné cirkvi, bol konzultorom prípravnej komisie pre východné cirkvi na Druhom vatikánskom koncile. Zúčastnil sa na mnohých vedeckých konferenciách a medzinárodných kongresoch.

Bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme (dnes Pápežský ústav). Všemožne pomáhal slovenským emigrantom v Ríme. Predovšetkým žil pre gréckokatolíkov doma i v zahraničí, ktorých podporoval duchovne aj ilegálnym expedovaním kníh na Slovensko. Svojou publicistickou činnosťou v mnohých článkoch informoval širokú verejnosť o osude slovenských gréckokatolíkov, takisto Svätú stolicu, kde pre nich dosiahol postavenie, ktoré im patrí. Tak dostal do povedomia celosvetovej katolíckej Cirkvi tú skupinu slovenských veriacich byzantsko-slovanského obradu, ktorým sa udialo toľko krívd, nielen od neprajného komunistického režimu, ale aj od niektorých cirkevných kruhov, či od národnostných skupín.

Mal značný podiel na vzniku slovenského gréckokatolíckeho biskupstva v Kanade. Veľa urobil aj na poli prípravy procesu beatifikácie rehoľnej sestry slovenského pôvodu Miriam Terézie Demjanovičovej. Vydal mnohé skriptá pre študentov. Vedecké práce, populárne články, encyklopedické heslá a knižné recenzie uverejňoval v 123 najrôznejších publikáciách a časopisoch. Jeho vedecká a publikačná činnosť obsahuje 1731 bibliografických jednotiek. Je pochovaný na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

V r. 2020 bol zostavený zborník s názvom Prof. Michal Lacko SJ: 100 rokov od narodenia ako výstup z kolokvia, ktoré sa konalo 18. januára v Košiciach. Zborník predstavili arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie a Dr. Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.

Niekoľkoročné sídlo Slovenskej Komendy v exile.


Dedičná komenda Najsvätejšej Trojice Rádu svätého Lazara z Jeruzalema, Pictou, Nové Škótsko, Kanada