Vzkriesenie Rádu svätého Lazara,
alebo šmykľavá cesta na francúzsky trón?

Kto je kto – Časť I.

Francúzske kráľovstvo

FR: Ordre royal militaire et hospitalier de Notre-Dame du Mont-Carmel et de Saint-Lazare de Jérusalem (réuni)

EN: Royal Military and Hospitaller Order of Our Lady of Mount Carmel and Saint Lazarus of Jerusalem (united)

SK: Kráľovský vojenský a špitálny rád Panny Márie Karmelskej a svätého Lazara z Jeruzalema (zjednotený)

Kráľ Henrich IV. v roku 1608 so súhlasom pápeža Pavla V. založil rád “L’ordre de Notre-Dame du MontCarmel”. Nasledovne k tomuto novému rádu kráľ pripojil aj majetky katolíckej francúzskej vetvy “L’ordre de Saint-Lazare“ – des chevaliers hospitaliers de Jérusalem à Boigny. Týmto zlúčením vznikol rád: “Ordre royal militaire et hospitalier de Notre-Dame du Mont-Carmel et de Saint-Lazare de Jérusalem (réuni). Zlúčenie nakoniec dostalo formálne kanonické schválenie 5. júna 1668 bulou vydanou kardinálom “Legate de Vendôme” pod pápežskou autoritou Klementa IX.

SK: Kráľovský vojenský a špitálny rád Panny Márie Karmelskej a svätého Lazara z Jeruzalema (zjednotený).

Po nepokojoch Francúzskej revolúcie rád zanikol v roku 1830.

Proponenti „Vojenského a špitálneho rádu svätého Lazara Jeruzalemského (MHOSLJ)“ tvrdia, že sú priamou nasledovníckou organizáciou (zjednoteného) Kráľovského vojenského a špitálneho rádu Panny Márie Karmelskej a svätého Lazara z Jeruzalema.

Skutočnosť je iná.

„Vojenský a špitálny rád svätého Lazara Jeruzalemského (MHOSLJ)“

Nasledovne po roku 1830 už bolo verejne známe, že MHOSLJ nemá prepojenie na “zjednotený kráľovský Vojenský a špitálny rád Panny Márie Karmelskej a svätého Lazara z Jeruzalema”, alebo historický Rád svätého Lazara z Jeruzalema. Ukázalo sa, že organizácia nie je nič iné ako vykoľajená myšlienka stratená v čase.

Rímskokatolícka cirkev si to uvedomila už v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, a z toho dôvodu publikovala svoje stanovisko v L’Osservatore Romano.

Citát z L’Osservatore Romano z 15. – 16. apríla 1935: „Už nejaký čas v Taliansku prebieha intenzívna kampaň na oživenie vojenského špitálneho rádu svätého Lazara s privilégiom udeľovať vyznamenania rádu pre rytierov a dámy so zámerom podporiť existenciu rádu francúzskej vetvy starovekého rádu svätého Lazara z Jeruzalema, ktorý v roku 1572 bol aj talianskym rádom svätého Lazara v Jeruzalema. Keďže Rád svätého Lazara z Boigny nielenže nie je v Taliansku uznaný, ale bol aj definitívne zrušený v roku 1608 pápežom Pavlom V. a kráľom Henrichom IV., vyššie spomenutú činnosť treba považovať za nezákonnú, a preto boli vydané potrebné pokyny, aby bola činnosť zastavená a v prípade potreby boli proti zodpovedným proponentom podniknuté právne kroky.

Pri mnohých príležitostiach sme zaznamenali nárast pseudo-rytierskych rádov v Taliansku aj inde. Bez ohľadu na denomináciu týchto soi-disantských rádov (svätý Juraj z Miolans alebo z Belgicka, svätá Mária z Nazaretu, svätá Mária z Betlehema, svätý Lazár a iné), vždy ide o oživenia stredovekých rytierskych rádov, ktoré úplne zanikli, súkromnými osobami, ktoré vyvíjajú intenzívnu činnosť, ktorá je nelegitímna a konajú v dobrej viere tých, ktorí nie sú schopní posúdiť tieto iniciatívy.

Tento jav je ešte závažnejší, ak vezmeme do úvahy, že tieto iniciatívy, ktoré sú dômyselne umiestnené pod historické náboženské inštitúcie a patria pod záštitu Cirkvi a Svätej stolice, väčšina ľudí vníma nie ako súkromné inštitúcie, ktorými v skutočnosti sú, ale ako cirkevné.

Nie je všeobecne známe, že stredoveké rytierske rády boli skutočnými rehoľnými rádmi, ktoré rovnako ako iné rehole patrili pod cirkevnú autoritu, rády, ktoré pozostávali z členov, ktorí zložili posvätné sľuby ako je stanovené v pravidlách, a ktorí požívali cirkevné výhody, ktorými boli obdarovaní. Napriek tomu tieto stredoveké rády nemajú nič spoločné, okrem svojho názvu (ak sa zachoval) s modernými “rytierskymi” vyznamenaniami, ktoré prešli kompletnou právnou revíziou a existujú, pretože ich legitimizoval panovník (hlava štátu) v medziach jeho jurisdikcie.

[Katolícky] Rád svätého Lazára už nič z toho nemá. Pre Svätú stolicu žiadny takýto Rád pod takouto denomináciou kánonicky neexistoval po stáročia. Svätá stolica v skutočnosti zrušila Rád a začlenila ho do Rádu svätého Jána (súčasný Maltézsky rád) v 15. storočí, potom v 16. storočí a po dočasnom čiastočnom vzkriesení bol zrušený ako individuálny rád a začlenený do Rádu svätého Mauricea (1572), čím sa vytvoril Rád svätého Maurice a Lazara.”

Dnes „Vojenský a špitálny rád svätého Lazara Jeruzalemského“ tvrdí, že bol ustanovený v roku 1910, a pôsobí v niekoľkých krajinách sveta, včítane Slovenska. Fakt je ten, MHOSLJ je súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (Ltd./s.r.o.) registrovaná v registri obchodných spoločností Spojeného kráľovstva dňa 9. marca 2005 pod Reg. č. 5387048. Stalo sa tak počas schizmy v rokoch 2004 – 2008, a zakladajúci prezident firmy MHOSLJ bol “Francisco de Borbon y Escany, Savilsky vojvoda. Dnes na čele MHOSLJ je jeho syn Francisco de Borbon Gróf von Hardenberg.

Aj napriek týmto faktom MHOSLJ pokračuje vo svojich tvrdeniach, že na ich “firmu” sa vzťahujú kánonické práva ešte 100 rokov po smrti posledného rytiera prijatého počas stredovekého režimu, t.j. do roku 1957. Je pravda, že “Marquis des Gouttes” zomrel v roku 1857, ale tento argument má jeden háčik – Marquis des Gouttes nemal nič spoločné s MHOSLJ, on bol rytierom “zjednoteného“ kráľovského Vojenského a špitálneho rádu Panny Márie Karmelskej a svätého Lazara z Jeruzalema.

Samozvaný rád alebo pseudorytiersky rád je podľa definície organizácia, ktorá tvrdí, že je rytierskym rádom, ale nie je.

Zaujímavý fakt: Častejší návštevníci web stránky Wikipédia si pravdepodobne už všimli, že v poslednej dobe MHOSLJ sa dištancuje od vlastného mena a v súčasnosti stále viac používa názov: “Order of Saint Lazarus (statuted 1910)” a nie ako predchádzajúce meno: “The Military and Hospitaller Order of Saint Lazarus of Jerusalem (statuted 1910)”. Ešte aj slovo “Jerusalem” nie je prítomné. To isté môžeme postrehnúť aj na oficiálnych internetových stránkach MHOSLJ. Prosím venujte pozornosť na “Copyright” symbol po slovách “Saint Lazarus”. “Copyright” je znak, že daný “citát/meno, atď.” je zaregistrované na výsostné používanie pre daný subjekt. To jest – subjekt, ktorý citát alebo meno zaregistroval. Nasledovne až pod týmto registrovaným menom je podtitulok “The Military and Hospitaller Order of Saint Lazarus of Jerusalem”. Po privítaní na domovskej stránke nasleduje referencia už iba: “The Order of St. Lazarus … “.

Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa dnes na celú transformáciu MHOSLJ pozerá rímskokatolícka cirkev. Pokiaľ viem, táto súkromná firma je jediná na svete, ktorá si nárokuje výsostné právo (Copyright) na Svätca – Sväteho Lazara (Saint Lazarus).

PRIPOMIENKA: Ak sme svedkami ozajstnej transformácie MHOSLJ po ktorej túžilo aj niekoľko cirkevných hodnostárov, včítane kardinála Silvio Oddi – bohužiaľ tento proces je už niekoľko desaťročí na vedľajšej kolaji a problém legitimity naďalej ostáva nevyriešený.

REKAPITULÁCIA

Predovšetkým bez ohľadu na to, či moderná organizácia MHOSLJ pripisuje svoju reorganizáciu roku 1841 pod vedením patriarchu, alebo roku 1910 pod “dohľadom združenia dôstojníkov”, alebo roku 1935 pod vedením znovuzriadeného hlavného magistrátu Francisca de Borbón y de la Torre – MHOSLJ je stále nič iné než obnovený “samozvaný rád”.

Preklad MHOSLJ tvrdení – Wikipédia: “Vojenský a špitálny rád svätého Lazara Jeruzalemského (MHOSLJ) od svojho znovuzjednotenia (2008) sa snaží zmeniť svoju štruktúru tak, aby “vyhovoval modernému svetu” a organizoval sa do “formálneho právneho základu”, aby mohol lepšie fungovať v rámci rámcových požiadaviek, ktoré od asociácií a mimovládnych organizácií vyžaduje moderný svet. Od roku 2005 funguje rád ako registrovaná spoločnosť v Spojenom kráľovstve definovaná ako neregistrované alebo dobrovoľné združenie založené podľa ústavy prijatej v roku 2006. V roku 2014 [MHOSLJ podnikol kroky a zriadil súkromnu nadáciu – v UK], ktorá [má] slúžiť ako nezisková organizácia regulovaná španielskymi právnymi predpismi. Táto medzinárodná nadácia svätého Lazara Jeruzalemského (The St. Lazarus Foundation) má slúžiť na koordináciu celosvetových iniciatív zahŕňajúcich pomoc, zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o chorých, starostlivosť o ľudí v núdzi a podporu humanizmu a kresťanských hodnôt, ktoré vykonávajú organizácie v rôznych štátoch pod “hlavičkou svätého Lazara”. [Tvrdia] – Aby sa ďalej zabezpečila právna medzinárodne fungujúca organizácia, rád vyzval svoje rôzne jurisdikcie, aby zabezpečili svoj právny štatút vo svojej krajine, t.j. v ktorej pôsobia a uzavreli memorandum o pridružení s International Hospitaller Foundation.”

Znamená to, že MHOSLJ sama deklaruje, že: “… rád [MHOSLJ] vyzval svoje rôzne jurisdikcie, aby zabezpečili svoj právny štatút v krajinách, v ktorých pôsobia a uzavreli memorandum o pridružení s “International Hospitaller Foundation”, taktiež zaregistrovanou na registračnom úrade firiem v Spojenom kráľovstve (UK) 20. decembra 1991. Polopalisticky to znamená, že “dohoda o spolupráci” je jediný historický dokument, ktorý zbližuje rôzne národné jurisdikcie s materskou firmou MHOSLJ. To jest: každá “národná jurisdikcia”, včítane Slovenska je samostatný právny subjekt a nemá žiadne prepojenie na historický rytiersky Rád svätého Lazara z Jeruzalema.

POZNÁMKA: Počas niekoľkých osobných diskusií s ľudmi, ktorí prejavili záujem poznať históriu rádu som dostal otázku, prečo rímskokatolícka cirkev dovolí svojim kňazov spolupracovať s MHOSLJ aj napriek tomu, že MHOSLJ nie je legitímny rytiersky rád?

Najprv musím povedať, že ja nie som hovorcom rímsko-katolíckej cirkvi, alebo akejkoľvek inej, ale bez ohľadu na to, mám niekoľko svojich vlastných názorov. S jedným z nich sa s vami rád podelím.

Mnoho kňazov sa angažuje v charitatívnych aktivitách s bezdomovcami, niektorí pracujú s odsúdenými vo väzniciach, niektorí pracujú s chorými v hospicoch, tak prečo by nemali spolupracovať aj s modernou organizáciou, ktorá má rovnaké charitatívne záujmy. Je to správne a kresťanské, ale to neznamená, že táto spolupráca poskytuje MHOSLJ legitimitu skutočného rytierskeho rádu. Aj napriek tomu, verejnosť to môže vnímať aj ináč.

Konečný zlom vo vzťahoch medzi Karpatským veľkopriorátom rádu svätého Lazara z Jeruzalema a MHOSLJ nastal počas schizmy 2004 – 2008.

Referencia na plagáte sa týka iba katolíckej vetvy rádu svätého Lazara.

Vojenské rytierske rády sú náboženské spoločnosti,
ale dynastické rytierske rády nie sú.

Vojenský rád (lat. militaris ordo) je kresťanská náboženská spoločnosť rytierov. Vojenské rády, ktoré vznikli vo Svätej zemi boli Rád Templárov, Rád svätého Jána (Špitálnici), Rád Božieho hrobu, Rád svätého Jakuba, Rád Calatrava, Nemeckí rytieri (Tutóni), a ďalšie. Väčšina z nich vznikla v stredoveku v spojení s križiackymi výpravami vo Svätej zemi, ale aj v Pobaltí a na Pyrenejskom polostrove; v začiatkoch sa ich členovia venovali ochrane pútnikov a kresťanov, ako aj obrane križiackych štátov. Sú predchodcami všetkých nasledovných rytierskych rádov v Európe. Bratstvo svätého Lazara vzniklo ešte pred križiackymi výpravami, ale jeho postavenie ako rytiersky rád vo Svätej zemi bolo uznané Jeruzalemskym kráľom Fulkom počas križiackej doby v roku 1142.

Väčšina členov vojenských rádov boli laici, ktorí podľa mníšskych ideálov zložili rehoľné sľuby, akými sú chudoba, cudnosť a poslušnosť. Rády vlastnili zdravotnícke zariadenia a iné nehnuteľnosti, ktoré sa dodnes nazývaju komendy a preceptory a sú vedené hierarchickou štruktúrou veľmajstrom, veľkopriorom, priorom, alebo veliteľom komendy.

Od 15. storočia rytierske rády, často už ako dynastické rády sa začali zakladať dvornejším spôsobom podľa vôle monarcha (vládcu). Tieto rády si často zachovávali pojem bratstva, spoločnosti alebo iného združenia členov, ale v konečnom dôsledku boli to inštitúcie, ktorých jediná činnosť spočívala v odmeňovaní občanov za zásluhy diplomami a medailami. V skutočnosti sa tieto insignie často neformálne nazývali “Rad”.

POZNÁMKA: Žiadny stredoveký rytiersky slúžiaci rád nemôže byť dnes zriadený alebo zaregistrovaný v žiadnom modernom štáte na svete.

• Štátne rady alebo rady za zásluhy: rad suverénneho štátu, odmeňujúci vojenské alebo civilné zásluhy občanov, právne založený na suverenite ich štátov
• Pápežské rytierske rady:
  • collazioni diretti: udelené pápežom
  • subcollazioni: pod ochranou Svätej stolice (Teutónsky rád a Rád Božieho hrobu)
• Suverénne rády: jediný existujúci rád v tejto kategórii je Zvrchovaný vojenský rád Maltézskych rytierov. Za posledne roky tento rád sa čím viac a viac stáva rádom Svätej stolice. Špeciálne spomenutie si zaslúži Ortodoxný Rád sväteho Jana z Jeruzalema v Rusku.
• Dynastické rády sú suverénne kráľovske dynastické rády, buď aktívne „dynastické štátne rády“ (napríklad ako je Podväzkový rád v Spojenom kráľovstve), alebo „nenárodne dynastické rády“, ktoré udeľuje hlava predtým vládnuceho kráľovského rodu fungujúceho pod “ius collationis” (právo udeľovať rády), ako je to v prípade staršieho pôvodu Rád sväteho Mauricea a Lazara.

Samozvané rytierske rády:

Niektoré organizácie tvrdia, že sú rytierskymi rádmi, ale v skutočnosti sú to organizácie so súkromným členstvom, ktoré neboli vytvorené štátom alebo vládnucim panovníkom. Odpoveď na otázku, či je rád legitímny alebo nie, sa líši z krajiny do krajiny, „Rytiersky rád je legitímny, ak je definovaný ako legálny, a uznaný ako taký suverénnou autoritou. V rámci svojich hraníc suverénny štát si môže robiť čo chce. Väčšina, ak nie všetky, moderné štáty majú čestné rady a vyznamenania nejakého druhu. Presne to, čo robí jeden rád legitímnym a druhý samozvaným alebo falošným, je predmetom diskusie s tým, že niektorí tvrdia, že každý panovník (vládnuci alebo nie) alebo dokonca ich potomkovia môžu vytvoriť rád, zatiaľ čo iní tvrdia, že takúto moc má iba vláda so skutočnou medzinárodne uznávanou autoritou (bez ohľadu na to, či je táto vláda svojou povahou republikánska alebo monarchická).

Historicky šľachta a rytieri tiež zriaďovali rytierske Rády:

Šľachtický rád svätého Juraja z Rougemontu je barónsky rád. Taktiež jeden z takýchto rádov bol aj “Ordre de la Pomme d’Or”, ktorý založilo 14 rytierov v Auvergne v roku 1394.

Bratské rytierske rády (Confraternal knightly orders):

Bratské rády sú rytierske rády, v ktorých hlavou rádu je šľachtic: Rád svätého Joachima je rytiersky rád založený v roku 1755 na podporu náboženskej tolerancie v Európe a existuje dodnes. Admirál Horatio Nelson v roku 1802 prijal Veľký kríž tohoto rádu.

Rád svätého Lazara z Jeruzalema (OSLJ) : Bratia Lazaristi z Jeruzalema / Leper Brothers of Jerusalem

Rád svätého Lazara z Jeruzalema (OSLJ) patrí medzi menej známe rády. V roku 1098 v komende pre malomocných v Jeruzalemskom kráľovstve Rád svätého Lazara z Jeruzalema bol založený “Bratmi lazaristami” v Jeruzaleme”. Väčšina zakladateľov boli šľachtici pravoslávneho kresťanského vierovyznania z Arménska, Sýrie, Gruzínska, Moldavska, Maďarska a Transylvánie. Najdôležitejšia listina, ktorá potvrdzuje jeho legitimitu bola vydaná jeruzalemským kráľom Fulkom v roku 1142. Takže od roku 1142 východné ortodoxné a o niekoľko storočí neskôr aj protestantské vetvy Rádu sväteho Lazara z Jeruzalema, patria do kategórie “bratských slúžiacich rytierskych rádov” (Confraternal knightly service orders).

• Od smrti dedičného komandera Kap. Richard Mingo Sweeney of Bolger’s Park z rodu Niall (29. október 1922 – 11. november 2015) – činnosť “Dedičnej komendy Najsvätejšej Trojice Rádu svätého Lazara z Jeruzalema”, Pictou, Nové Škótsko, Kanada – je prerušená.
• Nezávisle od iných jurisdikcií “v Spojenom kráľovstve a Dánsku” pôsobí protestanská vetva rádu svätého Lazara z Jeruzalema (Order of Saint Lazarus of Jerusalem).
• Dňa 1. februára 2000 činnosť Rádu sväteho Lazara z Jeruzalema bola v SR rozšírená prostredníctvom dcérkej organizácie “IGCO” (International Green Gross Organization / Medzinárodná organizácia zeleného kríža).
• Medzinárodná organizácia zeleného kríža bola založená 1. februára 2000 v meste Halifax, Nové Škótsko, Kanada za účelom nájsť čo najefektívnejšiu správu pre mládežnícke programy prvej pomoci a kriminálnej prevencie v strednej Európe.

Skutočný rodokmeň Rádu svätého Lazara z Jeruzalema

“Rád svätého Lazara z Jeruzalema (OSLJ)“

KARPATSKÝ VEĽKOPRIORÁT A ABAÚJVÁRSKA DEDIČNÁ KOMENDA

Rád svätého Lazara z Jeruzalema, tiež známy ako Rád bratov Lazaristov z Jeruzalema, alebo aj ako Lazaristi. Bratstvo svätého Lazara vzniklo ešte pred križiackymi výpravami, ale jeho postavenie ako rytiersky rád vo Svätej zemi bol uznaný Jeruzalemským kráľom Fulkom počas križiackej doby v roku 1142. Ako už bolo spomenuté, väčšina zakladateľov boli šľachtici pravoslávneho kresťanského vierovyznania z Arménska, Sýrie, Gruzínska, Moldavska, Maďarska a Transylvánie. Najdôležitejšia listina, ktorá potvrdzuje jeho legitimitu bola vydaná kráľom Fulkom v roku 1142. Teda, od roku 1142 východné pravoslávne a o niekoľko storočí neskôr aj protestantské vetvy Rádu svätého Lazara z Jeruzalema patria do kategórie „bratských slúžiacich rytierskych rádov“ (Confraternal knightly service orders).

Väčšina západoeurópskych verejne prístupných informácií o ráde svätého Lazara z Jeruzalema je obmedzená na minimum. V prípade, že “niekto niečo vie“, tak sa poznanie týka len katolíckej vetvy rytierskeho rádu a určite nie tej časti rádu, ktorá sa hlási k východnej pravoslávnej viere či protestantizmu. Hlavnými príčinami sú Veľká schizma z roku 1054 a reformácia v 16. storočí. Žiaľ, tieto cirkevné spory zostali dodnes nevyriešené. V dôsledku týchto teologických sporov, ktoré sú staré viac ako tisíc rokov, slúžiace rytierske rády sa stali obeťami.

Nasleduje jeden z dôkazov, ktorý vznikol v ráde v dôsledku teologických rozdielov. V roku 1370 Jacob de Besnes, „veľmajster katolíckej vetvy Rádu svätého Lazára z Jeruzalema“, poslal pápežovi petíciu, v ktorej sa sťažoval, že „rytieri a kapláni žijúci nielen pod regulou svätého Bazila, ale aj pod regulov svätého Augustína“ mu majú počas generálnej kapituly platiť svoje ročné poplatky, no tak to nerobia. Ďalej sa sťažuje, že Bratia Lazaristi z „Anglicka, Apúlie (juhovýchodné Taliansko) a Maďarska (Uhorska)“ sa už viac ako 20 rokov nezúčastňujú výročnej kapituly v Boigny, Francúzsko, a neplatia ročné príspevky do rádu. Žiaľ, čo Jacob de Besnes “nepochopil” je to, že pre väčšinu “neplatičov” dôvod bol zrejmý. Títo Bratia Lazaristi ho neuznávali ako veľmajstra rádu a neuznávali ani pápežsku zvrchovanosť nad ich vetvou rádu.

Rád svätého Lazara z Jeruzalemu pôsobil v Uhorsku už aj počas križiackych výprav. V roku 1181 rád pôsobil nielen v Ostrihome, Csurgó, Kolozsvári, Füzítő, Szenté, Szemenye a Bozsáne, ale po celom Uhorskom kráľovstve. Podľa záznamov prepošta premonštrátskeho rádu (Rád kanonikov) – vo východnom Maďarsku na ostrove rieky Kőrös obklopenom vodou bola pravoslávna komenda rádu, kde sa rytieri Rádu svätého Lazara z Jeruzalema starali o chorých už dávno pred rokom 1262.

V roku 1489 sa pápež Inocent VIII. pokúsil zlúčiť katolícku vetvu rádu svätého Lazara z Jeruzalema a jeho pozemkové majetky s rádom svätého Jána. Tomuto sa bránila väčšia časť jurisdikcií rádu svätého Lazara z Jeruzalema, vrátane tých vo Francúzsku, južnom Taliansku, Maďarsku(PR), Arménsku(PR), Grécku(PR), Gruzínsku(PR), Moldavsku(PR), Švajčiarsku a Anglicku. Rytierom rádu svätého Jána sa podarilo privlastniť si majetok rádu svätého Lazara z Jeruzalemu iba v Nemecku.“ (PR znamená PRAVOSLÁVNA JURISDIKCIA)

Od roku 1320 rytieri “Rádu svätého Lazara z Jeruzalema,” špecificky tí, ktorí patrili do rôznych východných pravoslávnych denominácii, nemali žiadne prepojenie s francúzskou katolíckou vetvou rádu svätého Lazara z Jeruzalema, alebo neskoršie s “Kráľovským vojenským a špitálnym rádom Panny Márie Karmelskej a svätého Lazara z Jeruzalemu (zjednotenom)”. Maďarská (uhorská) delegácia “v mene Uhorska”, nezáležiac na rôznych vyznaniach členov, v roku 1954 – 1956 vstúpila do vzťahu s MHOSLJ. Boli to práve katolícki rytieri, ktorí urobili tento krok s MHOSLJ. Každy jeden z nich bol aj rytierom katolíckeho Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu (SMOM).

V roku 1984 počas zasadnutia Veľkej magistrálnej rady MHOSLJ v hoteli Watergate, Washingtone, D.C., USA, vitéz Dr. Béla Készdy Vásárhelyi de Kézd – Rytier Veľkeho kríža (Knight of Justice) s golierom Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu (SMOM) a rytier Rádu svätého Konštantína a svätého Juraja, veľkoprior maďarského veľkopriorátu MHOSLJ v exile; Vitéz Gábor von Rhedey, taktiež rytier Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu (SMOM), v tom čase korešpondent Rádia Slobodná Europa; kapitán Richard Mingo Sweeney (Ret. Royal Canadian Navy) – Veliteľ dedičnej komendy Najsvätejšej Trojice Rádu svätého Lazara Jeruzalema, Nové Škótsko, Kanada odporúčali Jeho Eminencii rímskokatolíckemu kardinálovi Silvio Oddi a H.B. Maximos V. Hakim patriarcha Antiochu, celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi, aby podporili nomináciu a ustanovenie Andrew Adam von Rhedey za Veliteľa pre Slovenskú jurisdikciu rádu a Veliteľa dedičnej Abaújvárskej komendy Rádu svätého Lazara z Jeruzalema. Dekrét podpísali členovia Veľkej magistrálnej rady a následne aj H. H. Prince Francisco Enrique de Bourbon y de Bourbon, vojvoda zo Sevilly, Grandee Španielska. Tento krok bol pokusom presmerovať “nejakým spôsobom kvalifikovaných členov MHOSLJ k pôvodnej ústave z roku 1142.” Žiaľ, členovia kategórie „Magistral Grace“ (čestní členovia), najmä zo Spojených štátov, Holandska, Írska, Francúzska, Rakúska a Austrálie preferovali to, aby sa MHOSLJ stal “dynastickým rádom rodu Bourbon, alebo vojvodského rodu Brissac”. To, čo nasledovalo boli strašné a nechutné desaťročia.

BRATSTVO SVÄTÉHO LAZARA Z JERUZALEMA V SR

Spolok Členov Rádu svätého Lazara z Jeruzalema
v Slovenskej Republike

Na Slovensku bola dňa 23. júla 2004 oficiálne zahájená činnosť Rádu svätého Lazara z Jeruzalema prostredníctvom Spolku Členov Rádu svätého Lazara z Jeruzalema v Slovenskej republike, ktorého činnosť sa v celom Uhorsku datuje od dvanásteho storočia. (Viď Uhorské križiacke výpravy Belu III. a Andreja II.).

Spolok Členov Rádu svätého Lazara z Jeruzalema v Slovenskej Republike je jediná inštitúcia, ktorá je oprávnena vystupovať v mene Rádu svätého Lazara z Jeruzalema (Order of Saint Lazarus of Jerusalem).

Počas schizmy 2004 – 2008 a po zistení definitívneho právneho stavu MHOSLJ, Andrew T. Adam von Rhedey – Veľkoprior Karpatského Veľkopriorátu Rádu sväteho Lazara z Jeruzalema dňa 23. júla 2004 prerušil všetky vzťahy s MHOSLJ a vrátil všetky “ochotné“ jurisdikcie Karpatského veľkopriorátu Rádu svätého Lazara z Jeruzalema naspäť do stavu pôvodnej ústavy kráľa Fulka z roku 1142.

Od roku 2004 Karpatská veľkopriora je znovu súčasťou historickej rytierskej tradíce spojenej s ekumenickým zoskupením východných pravoslávnych denominácií a rytierov patriacich do reformovaných kresťanských cirkevných spoločenstiev.

POZNÁMKA: Počas niekoľkých osobných diskusií s ľuďmi, ktorí majú záujem o históriu rádu som dostal otázku, prečo rímskokatolícka cirkev dovolí svojim kňazov spolupracovať s MHOSLJ aj napriek tomu, že MHOSLJ nie je legitímny rytiersky rád?

Najprv musím povedať, že ja nie som hovorcom žiadnej Cirkvi, ale bez ohľadu na to, mám niekoľko svojich vlastných názorov. S jednym z nich sa s vami rád podelím.

Mnoho kňazov sa angažuje v charitatívnych aktivitách s bezdomovcami, niektorí pracujú s odsúdenými vo väzniciach, niektorí pracujú s chorými v hospicoch, tak prečo by nemali spolupracovať s organizáciou, ktorá má rovnaké charitatívne záujmy. Je to správne a kresťanské, ale to neznamená, že táto spolupráca poskytuje MHOSLJ legitimitu skutočného rytierskeho rádu. Spolupráca je s “organizáciou”, ktorá na Slovensku používa meno: Vojenský a špitálsky Rád svätého Lazara Jeruzalemského (MHOSLJ).

Koniec prvej časti